Pod vodou

Zo skál ťažko rozoznávaš 
život pod vodou 
a ak niečo uvidíš, 
tak iba náhodou. 
 
Noha stráca pevnú zem 
a ja klesám vo vlnách, 
čas sa pri mne zastavil, 
už necítim strach 
 
Tisíc drobných svetielok 
si blúdi chladnou tmou, 
riasy medzi útesmi 
si krátia chvíle hrou. 
 
Všetky smutné spomienky 
ticho kĺžu hladinou, 
skúšam porovnať náš svet 
s touto krajinou. 
 
Tak zázračnou, žiarivou, 
bez slnka nad hlavou. 
 
Priezračnou, slobodnou, 
bez zbytočných slov - pod vodou. 
 
Neviem, či sa vynorím, 
či mám zostať s ňou. 
 
Načo majú ľudia sny, 
keď ich aj tak nežijú, 
nechcú vidieť iný svet 
a ten svoj zabijú. 
 
Všetky hrozné myšlienky 
ticho miznú s hladinou, 
ako zastať spojený 
s touto krajinou.