O láske

Na okno vyklopkáva dážď svoj sen, 
stmieva sa, 
otváram dvere a dnu vojde len, 
prievan sám. 
Ulice blúdia kamsi bez citu, 
bez náhlenia, 
bola si pri mne a už nie si tu, 
nádherná, láska. 
V srdci mi zostali dva náboje 
spred pár dní, 
slová čo pomáhajú ako jed, 
zmier sa s tým. 
Po špičkách zo spomienok vycúvam, 
vrátia sa, 
zážitky ako mince do fontán, 
hádžem sám. 
Láska je boj, 
hra o krásnom trápení, 
niet víťazov, 
len porazených. 
Do duše sype sa mi z očí sôch, 
námraza. 
Toto je koniec piesne o nás dvoch, 
stáva sa. 
V kasíne strát som vyhral rekviem, 
a prehral všetko čo mám. 
Hýbem sa, dýcham, ale nežijem, 
bez lásky sám. 
Láska...