Biela lavína

        D             Emi    G    A 
1. Tu spíš, v dobrom vánku, pokojný, 
          D              G    Hmi    A 
   a nevidíš už, kolko nocí, kolko dní, 
        D             G          A 
   môj žial je rúcho dolín snehové, 
                 G      A              D A7 
   chcel si mať život, máš túžby zmarené. 
2. Len spi, ja polných kvetov natrhám, 
   pád zlý, a osud chcel, že si bol tam, 
   odkial sa teraz tvoj hlas ozýva, 
   v spomienkach hučí viac než tá lavína. 
3. Horám, čo život sňali z teba tam, 
   sama svoj snubný prsteň ukladám, 
   mraky, tie čierne, smútkom zdobené, 
   sú podobné novej láske v saténe. 
4. Padla ti šťastná hviezda z oblohy, 
   zahladel si sa, nepozeral pod nohy, 
   pád, a ťažký sneh ťa uložil 
   na spánok večný, na dno síl. 
5. Slová, čo nestačil si zanechať, 
   bodku za slovom "život" píše osud - kat, 
   spomínam v tichu, chvílach nedelných 
   na ludí dobrých s osudom zlých.