Vlk

    Ami 
1. Vietor zosilnel a oheň iba tlel, iba tlel, 
    Emi                                      Ami 
   konáre stromov sa podobali rukám mrtvych tiel, 
   noc mala chladný dych a voňala napätím, napätím, 
   Emi                       Ami 
   a dusivé ticho nikto nerušil. 
          D                   Ami     Dmi            Ami 
   Tma striedala sa len s temnotou a ráno bolo najďalej, 
   D                  Ami 
   iba mesiac žiaril divným svitom 
       E                             Ami 
   a pretínal môj sen, pretínal môj sen. 
2. Náhle som zmeravel, blízko sa pohol tieň, pohol tieň, 
   ten vlk stál pri mne a od chladu sa chvel, 
   zuby ako z mliečnej hmly, v očiach divý lesk, divý lesk, 
   keď clivo zavyl, nebom sa mihol blesk. 
   Krv zanechával v svojej stope, niekto mu ublížil, 
   od tuláka čakal pomoc v chvíli, 
   keď sám už nemal síl, sám už nemal síl. 
3. Bolo vidno, že má hlad, dávno nič neulovil, neulovil, 
   a tak som vlastnú stravu na dva diely rozdelil, 
   na vďaku vlčich očí nikto z vás by nevsadil, nevsadil, 
   no dravec stráca krutosť, keď človeku uverí. 
   Ten vlk sa potom túlal so mnou po ďalekých prériách, 
   lepšieho priatela v tomto kraji 
   som nemohol mať, som nemohol mať.